LOUIS CARL WALTER

Vek: 17 rokov
Dátum narodenia: 5.5.2003

Charakteristika: Pokiaľ raz Louisa stretnete, prvá vec čo si na ňom všimnete bude to, že v rukách drží aspoň tri knižky. Zakaždým a všade, nikdy by bez nich nešiel ani spať. Nerozmýšľa však vlastnou hlavou, ale vychádza z vecí, ktoré v knihách našiel a zapamätal si. Pokiaľ však niečo nenájde v žiadnej existujúcej knižke, dostáva "infarkty" a odmieta tomu uveriť, pričom je dva dni v kuse zalezený v posteli a rozmýšľa o zmyslu života. Je nesmelý a tiež tichý, no keď sa rozreční (väčšinou o veciach čo vyčítal z kníh), už ho nezastavíte. Poslúcha a dodržiava všetky pravidlá a predpisy, ktoré sú preňho všetkým (radšej by sa nechal prejsť autom ako nejaké porušiť), je poriadkumilovný a čistotný. Bojí sa dotknúť okraja papiera lebo sú "ostré", nedokáže maľovať ani športovať lebo sa to nevie naučiť z kníh (párkrát to skúšal), taktiež vždy pozná teóriu ale nedokáže ju použiť v praxi, má strach z myší a potkanov lebo prenášajú choroby a nebojí sa normálnych vecí ako napríklad tmy, pavúkov, výšok,.. ako ostatné deti. Jeho cieľom je nájsť nový život v galaxii a letieť do vesmíru (a ísť na Harvard). Knihy číta vcelku rýchlo a zakaždým sa z nich snaží nahltať kopu nových informácií. Vo väčšej spoločnosti je nervózny a zúfalo sa odtiaľ túži vypariť. Namiesto chodenia von s kamarátmi - ktorých nemá zrovna veľa kvôli jeho nutkaniu sa stále učiť - je zavretý v izbe plnej kníh, ktorých sa dotýka iba v rukavičkách a je haklivý, keď sa ich dotkne niekto iný. Nedokáže pracovať a sústrediť sa, rozmýšľať pod tlakom, má presne vymedzený čas na učenie (249 minút denne) a keď mu ho niekto čo i len na desatinu sekundy preruší, podá mi bezpauzovú, dvadsať minútovú prednášku o dôležitosti svojho času a dotyčnému nedovolí odísť až kým neskončí. Nenaskytne sa mu veľa takých príležitostí, ale keď áno, tak kecá o danej problematike alebo veci na ktorú sa ho ľudia opýtajú od jednoduchých informácií až po zložité fakty a tabuľky dookola až kým neodrecituje všetko čo o tom vie.

Záľuby: Louisa v skutočnosti zaujímajú iba dve veci - knihy a vesmír. Denne dokáže prečítať aj tri knihy (čo v škole však preňho nie je možné kvôli hluku ktorý nedokáže zniesť) a hviezdna obloha je vec ktorú túžil vždy preskúmať. Inak hrá na klavír, k čomu ho donútili rodičia aby aspoň na dve hodiny raz za tri dni vypadol z domu a na koncertoch ešte lepšie na tri hodiny, a rád si pripravuje denné plány do minúty rozobraté na týždne dopredu. Zrejme je na ňom až moc vidieť, že nemá kamarátov s ktorými by zašiel na šálku horúcej čokolády alebo do kina, pretože keď sa ho niekto náhodne opýta, či mu nedá opísať úlohu ihneď kráča preč a z nejakého dôvodu zakaždým odmietne dať Louisovi telefónne číslo, smerovacie číslo domu, dátum narodenia a informácie o svojej krvnej skupiny.

Historia: Louis sa narodil v nemocnici, kde ho takmer zamenili za iné dieťa, na čom sa jeho rodičia smejú doteraz a ignorujú Louisove poznámky o tom, že čoby sa stalo, kebyže naozaj namiesto neho vezmú neznáme dieťa s otravnými zlozvykmi ako nechávanie prázdnych krabíc od cereálií na poličkách. Jeho detstvo by sa dalo popísať ako začiatok jeho záujmu o knihy, kedy si vždy pýtal od mamy rozprávku na dobrú noc a nezaspal, dokým si nevypočul koniec toho, ako Janíčko a Marienka hodili zlú ježibabu spáliť sa do pece. Čítať vedel skôr ako ktorékoľvek dieťa v prvom ročníku a i keď boli texty dookola o tom, ako Albert vyhnal myši z domu, Louis si zakaždým priniesol knihu od tatka z práce a radšej sa venoval tomu ako piráti plachtili po mori. O fyziku, dejepis a geografiu sa začal zaujímať už v ôsmich rokoch a do školy si neustále nosil rôzne knižky o chemických látok. Žiaci v škole sa mu však kvôli jeho "desivým zaújmom o nukleárnej fyzike" začali posmievať a Louis tak sedel na obede vždycky sám. Postupom času sa naučil znášať to šikanovanie a i keď úplne nedokázal ignorovať volanie na Einsteina zakaždým, keď sa v triede prihlásil odpovedať na otázku, neprestával sa snažiť skamarátiť sa s niekým, čož mu bohužiaľ nikdy nevychádzalo. Svoje poznatky z kníh a učebníc aplikoval v olympiádach a rôznych súťažiach, o ktorých výhrach dúfal, že mu pomôžu dostať sa raz na Harvard. Športy nikdy neboli jeho silnou stránkou, možno kvôli tomu na telocviku zakaždým zostával na lavičke a dokázal ledva prejsť s odretými ušami. Louis sa však nikdy nevzdal príležitosti nájsť si kamarátov a preto sa do školy (aj kvôli učeniu) vždy teší.

LOUIS CARL WALTER

„Mysli ako protón. Vždy pozitívne.“